Život bez hraníc.sk
Blog, ktorý búra hranice v mysliach ľudí…
Mali by ste sa riadiť srdcom alebo rozum? Ktorý spôsob je lepší? Ako sa vôbec niekto môže riadiť srdcom v dnešnom svete?
Jeden z mojich obľúbených filmov je Fight Club(Klub Bitkárov). Vo filme hlavná postava Jack(Edward Norton) stretáva náhodne muža s menom Tyler Durden(Brad Pitt). Toto stretnutie je pre Jacka osudové a zmení mu celý jeho život. Opustí prácu, ktorá mu vysáva dušu. Prestane sa starať o materiálne veci a vytvorí spolu s Tylerom klub bitkárov, v ktorom sa muži snažia zo seba vybiť svoju zlosť na život. Jack má po dlhej dobe opäť pocit, že naozaj žije. Na konci Jack zistí, že Tyler v skutočnosti neexistoval a že to bol len výplod jeho fantázie. Pre tento článok nie je podstatný dej filmu, ale jeho myšlienka. Čo Tyler predstavoval? Ak ste videli film, tak asi viete, že predstavuje všetko, čo Jack v živote chcel byť, ale nikdy na to nemal odvahu.
Každý človek sníval v živote nad tým, akým človekom by chcel byť, ako by vyzeral jeho Tyler Durden. Ako by sa správal, ak by sa nebál, ak by dosiahol všetko prečo sa rozhodne. Zažili ste už niekedy, že ste mali chuť ,,ovládnuť svet”? Mali ste pocit, že dokážete čokoľvek, že svet je nádherné miesto? Aký je to pocit? Niektorí ho zažívajú keď sú zamilovaní, iní zas keď dosiahnu úspech, alebo ak si vypijú. Prečo sa tak necítite stále? Prečo sa bojíte názoru ostatných, bojíte sa vecí, na ktorých nebude o týždeň záležať? Prečo si neveríte a bojíte sa, že neuspejete? Bojíte sa pretože všetci máme v sebe Jacka a riadime sa tým, čo nám vraví častejšie než sa riadime Tylerom.
Neviem ako vy, ale ja som z Jacka poriadne unavený. Čo tak vypustiť zo seba Tylera? To samozrejme neznamená správať sa ako sa správala postava Tylera vo filme. Znamená to prestať počúvať svoju myseľ, ktorá je plná strachu a začať počúvať svoje srdce. Znamená to prestať klamať samému sebe, že ste spokojní so svojim životom aj keď nie ste. Znamená to naozaj žiť a nie len pomaly umierať.
Srdce vs Myseľ
Je to ľahké? Určite nie. Sme programovaní tak, aby sme nepočúvali svoje srdce, ale radšej myseľ. Ako môžeme niečo zmeniť vo svete, ktorý je riadený strachom? Tak ako všetko. Krok po kroku. Ako prvé je potrebné začať si uvedomovať, čoriadi vaše rozhodnutia. Rozhoduje vaša myseľ(Jack) alebo vaše srdce(Tyler)? Ako to spoznáte? Sústreďte sa na to, aký pocit stojí za vašimi rozhodnutiami.
Ak niečo robíte na základe lásky a od nej odvodených emócii ako je súcit či vášeň, rozhoduje vaše srdce. Ak sa rozhodujete na základe emócii odvodených zo strachu, ako sú napríklad hnev alebo závisť, riadi vaše rozhodnutia vaša myseľ. Aby ste mali lepšiu predstavu, ako to vyzerá v praxi, uvediem dva krátke príklady z môjho života.
Príklady z môjho života
Pýtal som sa sám seba, prečo mi tak dlho trvalo, kým som odišiel zo školy. Odpoveďou je, že som nebol dosť odvážny. Z krátkodobého hľadiska bolo pre mňa jednoduchšie ostať v škole. Nemusel som sa zaoberať reakciami a nesúhlasom ostatných. Mohol som si naďalej žiť nenápadným spôsobom. Našťastie som sa rozhodol zo školy odísť. Rozhodol som tak preto, lebo som sa chcel venovať niečo, čo má napĺňa a robí ma to šťastným.
Druhým príkladom je moja reakcia na hnev ostatných. Na hnev som zvykol odpovedať hnevom. Keď na mňa niekto začal kričať, začal som aj ja. Samozrejme, že na konci som najviac ublížil sám sebe. Preto som sa naučil, ovládať svoj hnev a nedovoliť mu riadiť moje rozhodnutia. Vďaka tomu som schopný sa sústrediť na pochopenie problému a jeho vyriešeniu namiesto toho, aby som proti nemu bojoval.
Aké sú dôsledky nasledovania svojho srdca?
Najviac som si všimol nesúhlas ostatných. Snažiť sa žiť srdcom v dnešnom svete je skôr výnimkou. Čím viac sa budete riadiť svojim srdcom, tým viac ľudí s vašimi rozhodnutiami nebude súhlasiť. Jednoducho teda spoznáte, na čom sa zakladajú ich rozhodnutia. Bude však množstvo tých ľudí, ktorých inšpirujete, čo je úprimne povedané aj mojim cieľom.
Skúste teda od dneška dávať väčší pozor na to, na akom pocite sú založené vaše rozhodnutia. Môžete sa skúsiť rozhodnúť na základe toho, čo vám vraví myseľ a následne na základe toho, čo vám radí srdce. Všimnite si podľa čoho sa správajú ostatní ľudia? Bol by som rád, keby ste sa následne podelili o vaše skúsenosti 
.
Páčil sa vám článok?
Podeľte sa o článok s ostatnými:
Nechajte si posielať novinky emailom , pomocou RSS alebo pomocou Facebooku.
Zanechajte odkaz
- Prečo je vysoká škola zlý nápad a čo robiť miesto nej
- Pýtajte sa otázky správnym spôsobom
- Mapovanie vašej mysle alebo úvod do Mind Mappingu
- Som vegetariánom nie kvôli zdraviu
- Ktoré otázky by ste si mali položiť denne
- NLP Practitioner školenie a dátum vydania knihy
- Dokumenty, ktoré jednoducho musíte vidieť
- Zopár jednoduchých rád na nový rok
- Ako prekonať strach z neúspechu
- Je The Secret len vymývanie mozgu?
- Ovláda váš život strach?
- Prečo som skončil vysokú školu pár mesiacov pred získaním titulu?
- Aké sú moje ďalšie plány a čo to znamená pre vás
- Blog bude opäť spustený 1.12
- Čo je nové
Peto.Cs
December 6th, 2009 at 8:28 pm
Ahoj Peto,
…presne dnes som sa rozhodol riesit problem – strach vo mne. Do prehliadaca som zadal http://www.zivotbezhranic.sk a baaaac, na prvej stranke vidim presne obsahovo ten typ clanku, ktory som zacal hladat:-) Zeby nahoda? …nahody neexistuju:-)
Martin
December 6th, 2009 at 11:08 pm
Keď som dopozeral “Fight Club” uvedomil som si, že som dovtedy žil ako Jack a začal sa správať viac ako Tyler. Myslel som si, že som ten film len pochopil inak ako ostatný, teraz vidím, že som ho pochopil správne
5o
December 9th, 2009 at 2:03 pm
Pribehy z mojho zivota:
Davnejsie som pracoval v jednej web developerskej firme.
Prvy pol rok som bol plny radosti a optimizmu. Po prvom roku som prisiel na system. Po roku a pol som situaciu vo firme ovladal zo zakulisia, pretoze som nebol vo firme spokojny. Posledny pol rok vo firme som si kazdu chvylu vravel, ze uz tam vlastne nie som. Stale som si pre seba vravel: “Uz tu nie som, uz odchadzam. Idem prec.” Po dvoch rokoch a som odtial odysiel. Neznasal som sefa, neznasal som mojho byvaleho kolegu, ktoreho povysil iba preto, ze tam bol dlhsie. Vo firme som mal najvacsie zasluhy ja a h…o z toho. Predstava, ze tam budem makat co i len mesiac bola znicujuca.
Pracovat na niekoho niekolko rokov je z mojho pohladu velmi zle. Zatial, co si sefko vybuduje vdaka mne firmu, ktora ho uzivy na starobe. Ja budem mat akurat znicenu mladost a neistu buducnost. Tieto myslienky vo mne vreli, az jedneho dna som sa tak pohadal vo firme, ze bola jasna vypoved. Ja som bol stastny, ze som zase “slobodny”.
A predstavte si po dvoch dnoch od vypovede, este som pracoval do konca mesiaca, za mnou sefko prisiel so sklopenymi usami: “Pod do kanclu, ideme sa porozpravat.” Ja som hned vedel za ma bude chciet uplatit. Napisal na kusok papierika zopar ciselok, podal mi ich. Ale ja ze uz som rozhodnuty, odchadzam. Do konca mesiaca na mna boli taky mily ako za celu dobu, co som tam pracoval neboli. Ani ma nenahanali boli radi, ze som este tam a nerobim problemy.
Este napisem ako som ziskal auto:
Do prace som chodil asi iba mesiac busom. Potom ma vozila suseda, ktoru som raz stretol cestou do prace a odvtedy ma asi rok vozila, sidce som este musel prejst kus peso. Ale poznam ludi, co by z toho boli radi. Domov som samozrejme chodil busom a za kazdeho pocasia, proste priserne. Kto chodi peso vie.
Ja som bol ale cestou do prace a z prace stale strasne nasrany. Uvedomoval som si, ze ma serie, ze nemam auto, ze som zavysli na niekom, ked sa chcem transportovat.
Tak som sa rozhodol, ze si zozeniem auto. Kazde rano a vecer odvtedy ako som sa rozhodol, ze chcem auto som si spieval pre seba, vacsinou potichu, taku basnicku co som si vymyslel: “Ja mam auticko salalala, …”. A to som ani nemal vodicak. To ale nebolo podstatne.
Jedneho dna, som si zaumienil, ze uz sa prihlasim na vodicak. A co sa nestalo, cestou domov som stretol moju byvalu riaditelku zo ZS a jej manzel ma autoskolu, tak som si hned vypytal cislo. Ked som tam zavolal, povedal ze mam prist tento stvrtok, ze sa prave zacina kurz.
O dva mesiace som mal v ruke cerstvy vodicak, pomyslel som si: “A ide sa riesit avto.”
Auta som prezeral uz dlhu dobu na internete, vedel som presne co chcem: “Honda Civic 6.gen” do 150 000,-SK
Pobehal som banku a vybavil som si uver, este v ten vecer som mal prachy na ucte cez 160 000,- A uz som aj volal chalanovy, ktoreho auto som si vybral. Na druhy den mi ho dosiel ukazat. Ja totalne nadseny som bol hned rozhodnuty. Dohodli sme sa na 145 000,- SK
Auto mam dodnes, odkedy som odisiel z prace, je to dost divoky zivot. Dokonca som mal mensiu buracku, tak som auto musel dat dokopy. Bola to dost kriza, musel som zohnat aspon 1000,- EUR a ktomu kazdy mesiac musim schrastit aspon 200,- EUR, kedze mam telefon, splacam uver, atd. Zatial byvam este doma, takze usetrim najom a stravu ako tak.
A verte alebo nie, odkedy som zacal podnikat, akoby som pritahoval zakazky a peniaze. Proste to ide samo, no treba aj makat to je jasne.
Auto je uz opravene, a sluzi este lepsia je aj krajsie. Vdaka krize som spoznal vela ludi. Zit a prezit to je hlavne o tom poznat spravnych ludi. Ak clovek veri ze prezije, tak prezije. A nemusi pracovat pre nejakeho sedlaka.
A v com je pointa? Ja vzdy ked nieco chcem dosiahnut a po niecom tuzim, tak vyvolavam v sebe pocit, ze uz to mam. Potom je ziskanie akoby automaticke. Vyuzivam proste system na akom funguje vesmir, nasa realita.
Vesmir chce kazdemu z nas splnit nase priania. Clovek co si kazdy den pre seba povie: “Nemam peniaze, som chudak” tak vesmir mu to splni bezproblemov. Ale clovek, ktory si povie: “Mam peniaze, som stastny, zdravy, …” a citi to, aj ked sa ho mysel snazi presvedcit o opaku. Tak ten clovek zvitazil sam nad sebou a vesmir mu jeho priania a predstavy splni.
Ja ked sa my mysel snazi nahovorit, ze som chory. Tak sa snazim citit zdravy, atd.
Ak clovek zvitazi nad svojou myslou a dokaze ju ovladat, tak ma v zivote na 50% uspech zaruceny.
Je to ako s ohnom, aj mysel je dobry sluha ale zly pan.
Je toho vela, vela poznatkov o ktore sa rad podelim s ostatnymi, ktory to chapu.
Ale dnes v dobe materializmu, si vacsina mysli, ze iba taram. Ze som este vlastne soplak, ktory nic nedokazal. Preto to malo ludom vravim narovinu, ako beriem tento svet “realitu”. Realitu, ktora je tak perfektne prepracovana, ze clovek zabudol, ze je virtualna.
OFF, je toho vela
Silvia
December 9th, 2009 at 8:17 pm
Citala som si tvoj clanok az po slovo vesmir….v tom momente som s tym prestala….asi si videl “Tajomstvo” vsak.
Nestotoznujem sa s myslienkou ze “Vesmir chce kazdemu z nas splnit nase priania”
To ale nie je podstatne pokial tento druh myslenia niekomu zlepsi?…zmeni zivot.
Je to pozitivne rozmyslanie len mam obavy aby sa nakoniec ludia nespoliehali len na ten vesmir:)
5o
December 10th, 2009 at 4:54 pm
2 Silvia:
“Citala som si tvoj clanok az po slovo vesmir….v tom momente som s tym prestala” – a toto je pristup vacsiny ludi. Uz davno sme mohli byt niekde inde, ak by ludia nemali predsudky.
To je moj postreh, nie ze by som chcel aby si niecomu takemu verila. Viera ludi vzdy dostane do “pruseru”.
Tento pristup okolia, vlastne beriem pozitivne. Znizuje to jeho konkurencie schopnost voci mne.
A rosumies co myslim d;o)
TimoK
December 12th, 2009 at 4:39 pm
Podľa mňa čo sa týka Tajomstva to možno ľudia aj zle chápu. Z môjho pohľadu vizualizácia nám slúži na to, aby sme sa odhodlali to robiť, predstava úspechu ťa ženie v pred. To či sa to splní, alebo sa to až tak do bodky nesplní má nejaký význam???
to je úplne jedno.
veď práve cesta nám musí prinášať šťastie, nie jej cieľ!
Či je to vesmír, alebo Boh, alebo Appage Satanas
Tým, že sa budú ľudia spoliehať na to, že všetko dopadne dobre tak ako chcú, vlastne eliminujú negatívny pocit, čo spôsobuje potom hlavne negatívny postoj na veci na život a na ľudí.
Môj názor je brať všetko pozitívne ako negatívne. Aj keď bude človek niekedy trošku sklamaný, vždy je to lepšie ako žiť v sklamaní a netešiť sa vôbec na nič!
Silvia
December 13th, 2009 at 9:46 pm
5o:
Vytrhnut z kontextu vetu nie je problem. Snazim sa nemat predsudky ak si si precital to co som napisala tak by si to mohol vidiet.
Co sa viery tyka nesuhlasim s tym co si napisal….konkretne so slovom “vzdy”…urcite sposobila dost zla to ano ale dokaze aj povzbudit a dodat silu atd.
“Tento pristup okolia, vlastne beriem pozitivne. Znizuje to jeho konkurencie schopnost voci mne.”
Nie nerozumiem ako to myslis a budem rada ak to viac rozvinies.
Tomas F. :)
December 14th, 2009 at 9:18 am
pre 5o:
Ja som v tejto chvili presne v rovnakej situacii ako si bol vtedy ty! A zbieram motivaciu, odvahu, silu svojho ducha! Velmi ma inspiroval tvoj clanok. Dufam ze mi Peter Toth poradi a rad by som pocul nejake vyjadrenie aj od TEBA.
Uzastna skusenost
Dakujem a prijemny den prajem
Ivana Sendecka
December 20th, 2009 at 3:24 pm
super cool partia ludi sa pohybuje okolo tejto stranky,parada!;-)
ano “F word”, cize FEAR je nezmysel;-) a celit vlastnemu strachu nie je velmi lahke, ale raz ked si clovek uvedomi ze sa naozaj niet coho bat, tak sa deju uzasne veci.
v juli tohto roka som dala vypoved v poradenskej firme kde som pracovala a stala som sa nezamestanou;-)
moju zaverecnu rec pre kolegov som natocila na kameru a poslala im link na youtube, http://ivanasendecka.wordpress.com/ivanas_gift/
jednym z odkazov bolo Forget the F word;-)
no a potom som zacala pracovat z domu na projekte NGLS = Next Generation Leaders of Slovakia http://ivanasendecka.wordpress.com/ngls/
aj napriek posmeskom okolia a pochybam o mojom zdravom rozume, dat vypoved uprostred krizy, som isla za svojim snom a to urobit leadership workshop pre mladych ludi na slovensku a tak sa aj stalo…
ach,
zabudnite na strach a ZITE!
HUGS,
i.