Wilco, čo by si chcel ešte v ďalšom pokračovaní?

Maťo vďaka za koment.

Čo sa týka ľudí, kt. prekonali tento strach,ale stále sa im nedarí? je potrebné zistiť príčinu. Strach je najčastejšou , ale nie jedinou vecou, ktorá zastavuje ľudí.

Citujem peknu vetu z clanku :
“Nie samozrejme rozumné slepo veriť svojej myšlienke a bezhlavo sa pustiť do akcie. Podstatné je vedieť nájsť hranicu medzi opatrnosťou a medzi iracionálnym strachom.”

Preto vsetci, ktori sa chcete pustit do vacsich veci, majte na mysli, ze jedinou cestou ku cielu, nie len ku chybam, je konfrontacia s realitou. A realitu urcuje samotna osobnost cloveka. Ak nie ste pripraveni menit svoju povahu, co je naozaj velmi velmi narocne, vysledkom bude ziadny alebo kratkodobby uspech, po ktorom pride smutok alebo smutok a uvedomenie si kde ste.

Urcite budte proaktivny, ale zacnite odpovedanim na tieto otazky :
– Preco chcem ist riesit konkretnu vec ?
– Ake zrucnosti a vedomosti musim nadobudnut ?
– Ake nove navyky si musim vytvorit, aby som uvedene zrucnosti a vedomosti ziskal ?

– AKO PRESNE BUDE VYZERAT CIEL A AKO SA BUDEM REALNE CITIT, KED HO DOSIAHNEM PO TOLKYCH NEUSPECHOCH A VENOVANEMU CASU ?

Ciel totiz nespadne z neba, ale bude prichadzat pomaly, postupne, nebude to cesta priamo nahor ale jedna klukata, strma cesticka lesom, na ktorej budete smutni, veseli, velmi smutni a velmi veseli.

Nepodcenujte pripravu a neustale pytanie sa ci idete dobrym smerom. To je Vasa jedina sviecka v labirinte neuspechu.

Po 7 rokoch snazenia sa viem, ze tomuto porozumie velmi rychlo kazdy, ale nikto to naozaj nespravi. Mne to uvedomenie trvalo asi 3 roky intenzivnej prace Myslite, ze sa dnes citim ako vytaz, alebo ako male decko, ktore si tri roky nedalo povedat ?

Tak radsej zacnite hned teraz, aby ste to stihli este tento zivot

Ako sme sa dohodli, budem priebezne informovat