Blog, ktorý búra hranice v mysliach ľudí…
Kategória: Zmýšľanie
Autor: Peter Tóth
27 Aug 2009
Zdroj fotky Frerieke
V poslednej dobe sa objavuje množstvo správ o nie veľmi priateľských vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi. Mňa zaujímala len psychologická stránka veci. Dôvod celého konfliktu bol zo psychologického hľadiska dávno opísaný. Tento jav však zasahuje v akejkoľvek situácii, kde sa stretnú dve skupiny ľudí. Ak chcete viesť ľudí, vyhnúť sa konfliktom či pochopiť niečo zo správania skupín, čítajte ďalej.
Jav, ktorý spôsobuje časté konflikty medzi ľuďmi, opísal okrem iných Henri Tajfel, psychológ pochádzajúci z Poľska. Týmto javom je sociálna identita a opisuje, ako jednotlivec v skupine spája svoju osobnú identitu s identitou skupiny, do ktorej patrí. Vidím hneď dva hlavné negatívne následky takéhoto správania.
Tým prvým je, že ak spojíte svoju identitu s identitou skupiny, spájate ju s niečím mimo vás, nad čím nemáte kontrolu. Ak sa následne niečo v skupine deje, môže to ovplyvniť vašu vlastnú identitu a vy s tým nič nebudete vedieť robiť. Ak sa skupina rozpadne, môžete dokonca zažiť pocit krízy identity.
Častejším problémom však je, že začnete vidieť ľudí z iných skupín, ako niekoho rozdielneho. Medzi vami a ľuďmi z druhej skupiny vzniknú umelé bariéry a rozdiely, ktoré sú len ilúziou. Ľudia tvoria rôzne skupiny podľa hudby, ktorú počúvajú, podľa záujmov, či národností. Skupiny nie sú zlá vec. Môžu nám pomáhať a posúvať nás ďalej. Nie sú však dôvodom, prečo by sme mali pociťovať rozdiely medzi sebou. Rasisti vidia seba ako skupinu ľudí s bielou pleťou a keďže s tým spojili svoju osobnú identitu, vidia ľudí s inou farbou pleti inak. Kvôli tomu istému dôvodu sa bijú fanúšikovia futbalových klubov. Tí menej agresívni sa nebijú jednoducho preto, lebo nespájajú svoju identitu s klubom.
Bol robený výskum, v ktorom zisťovali, akú veľkú snahu pomôcť človeku v núdzi budú mať fanúšikovia klubov Manchester United a FC Liverpool. Človek jednoducho spadol na zem a predstieral bolesť. Zistilo sa, že pokiaľ mal človek v núdzi dres Manchestru, bolo viac fanúšikov Manchestru ochotných mu pomôcť, než bolo fanúšikov Liverpoolu. Situácia sa následne obrátila, ak bol človek oblečený v drese Liverpoolu. Vtedy mu pomohlo viac ľudí z FC Liverpool a menej z Manchestru United. Pokiaľ na sebe nemal človek žiaden dres, dostalo sa mu menej pomoci od členov oboch skupín.
Nemusíte chodiť na futbalové štadióny, aby ste videli podobné správanie. S týmto javom sa stretnete kdekoľvek, kde sú akékoľvek skupiny ľudí. Môže sa jednať o triedy v školách, o tými na pracovisku, o rodiny, susedov a podobne. Pred pár mesiacmi som sa stretol s kamarátom, ktorý je Mexičan a náhodou jeho priateľka, ktorá tam bola tiež. je Maďarka. Znamená to, že sme boli z dvoch rôznych kontinentov, že sme všetci mali rozdielny materinský jazyk či rozdielnu kultúru, že sme iní? Jasné, že nie. Ja osobne vidím samého seba skôr, ako člena skupiny živých tvorov, ktorí žijú na tejto planéte. Tým nemyslím len ľudí, ale všetko živé. Pohľad z tejto úrovne mi dovoľuje vidieť všetkých ľudí rovnako. Vďaka tomu som schopný lepšie pochopiť ľudské správanie a pomôcť ľudom. Dovoľuje mi to viac sa starať o planétu, na ktorej žijem.
Ak chcete viesť ľudí, ak chcete byť lídrom, nespájate svoju osobnú identitu so skupinou ľudí, do ktorej patríte. Môžete kvôli tomu vytvoriť umelú stenu medzi sebou a ostatnými. V prvom rade všetci sme obyvatelia tejto planéty. Všetci chceme byť šťastní a máme rovnaké nedostatky.
Mierne som načrtol v dnešnom článku, aká podstatná je identita a čomu sa pri jej tvorení máte vyhnúť. Dalo by sa o identite povedať oveľa viac, ale to by zaplnilo obsah celej knihy. Určite sa o pojme identite ešte zmienim v článkoch, alebo v budúcnosti v školeniach.
Neboli nájdené súvisiace články.Podeľte sa o článok s ostatnými:
Nechajte si posielať novinky emailom , pomocou RSS alebo pomocou Facebooku.
dadmtb
August 27th, 2009 at 10:11 pm
Pekný článok
MuadDib
August 29th, 2009 at 9:21 am
No a práve na príklade tých futbalových fanúšikov môžeš vidieť, prečo je lepšie patriť do nejakej skupiny, než nepatriť do nijakej. Je predsa samozrejmé, že každý radšej pomôže “svojmu”, ako “cudziemu”. Príslušník tej istej skupiny je “svoj”, každý iný je cudzí.
Alternatívou k tomuto je syndróm osamelosti a vyčleňovanie sa “zo spoločnosti”. Svojimi účinkami je to podobné ako kríza identity – veď napokon, čo je to identita? Vnímané vlastnosti jednotlivca, ktoré sa ale zase posudzujú iba na základe zaraďovania ku skupinám.
Samozrejme, že medzi skupinami môžu vzniknúť aj nové, umelé bariéry, lenže niektoré bariéry môžu zase zaniknúť. Okrem toho, každý si zaradením do istej skupiny vyberá, aké bariéry chce okolo seba vztýčiť. A môže sa tiež kedykoľvek rozhodnúť zmeniť skupinu a vo všeobecnosti to nebude pre neho horšie, ako keby nebol v žiadnej skupine.
Navyše, mnohé z tých bariér sú jednoducho skutočné. Napr. medzi Slovákmi a Maďarmi je obrovská jazyková bariéra. Sú jednoducho iní. A nemusí to vôbec súvisieť s fenotypom (či dokonca genotypom). Okrem jazyka to môže byť aj odlišná politická príslušnosť či náboženské vyznanie. A každá z týchto odlišností predstavuje určitým spôsobom hrozbu; je to ako mať vedľa seba nepriateľa alebo “cudzieho”, namiesto priateľa alebo “svojho”.
Okrem toho, hovorí sa, že vraj rasisti sú ľudia, pre ktorých je príslušnosť k rase dôležitejšia ako príslušnosť ku kultúre. Podľa tejto definície by ani tí tzv. “extrémisti” protestujúci na východnom Slovensku nemohli byť rasistami. A rasisti ani zďaleka nemusia mať “bielu pokožku”, to je strašné a účelové zjednodušovanie.
No a napokon, nie som si istý, či sa “futbaloví fanúšikovia” naozaj bijú preto, lebo sa stotožňujú so svojím klubom. Ale priznávam sa, že tomu veľmi nerozumiem, lebo mne je futbal cudzí, je to v podstate “(šou)biznis” ako každý iný.
Napokon, je na každom, aby sa zaradil do svojej príslušnej skupiny tak, aby z toho mal čo najmenšiu ujmu, ak mu tá ujma prekáža. Aj u Maďarov by si sa o tom mohol veľa dozvedieť. Stačí sledovať, ako sa oni sami vopred vydeľujú zo zvyšku spoločnosti, ako si vytvárajú svoje čisto maďarské spolky. Zažil som to napr. po príchode na internát, kde sa teda tieto spoločenstvá vytvárali nanovo a úplne od počiatku. Ak s takýmto “skupinkovaním” majú Maďari problém, tak potom prečo si ho sami vytvárajú? Aj v nie tak dávnych dejinách sa podobné správanie vypomstilo Židom/židom.
MuadDib
August 29th, 2009 at 9:31 am
A ešte by som dodal to, že takáto nenávisť sa bežne šíri v spoločnosti.
Napríklad nechápem, prečo sa ostrakizujú napr. nacisti alebo fašisti (u nás dobre známe vyjadrenia o “náckoch” toho, čo vždy myslel iba “packami”), veď ak to sú ľudia ako všetci iní, no nie?
dadmtb
August 29th, 2009 at 12:22 pm
Ja si tiež nemyslím, že rádoby “fanúšikovia” sa bijú za svoj team ako cieľ…. Mnoho z ních sa bije preto, lebo proste sa chcú biť a je tam na to príležitosť…. Sú v dave a hentakí kreténi sa biju jedine v dave a najlepšie vedia nadávať práve vtedy, ked je medzi ním a tým druhým ešte tak 5 rád ludí a teda by v prípade potreby mohol rýchlo utiect (poznám z vlastnej skusenosti futbalu, ale to už sú zasa typy čistých vyrývačov, čo potom utekaju…)
filantrop
July 16th, 2010 at 9:44 pm
Prečo Maďari nenávidia Slovákov ????
Prečo sa nepoloží otázka takto ???
jaaaaaaaaaj
February 16th, 2011 at 11:13 pm
Ach jaj… Hlupáci nenávidia. Aj komentovali.
Ujo autor – kto sú MÁDARI?
Stádo je stádo – volov – pardon – fanúšikov, národovcov, fandov “svojho” mužstva… Bezvýznamní ľudia, ktorí sa aspoň niekedy chcú cítiť silní…